Vychovávajte dnešné deti inak, ako vychovávali vás
Malý človek sa na tomto svete prejavuje tak, ako vie a dokáže – často si berie príklad od svojich rodičov, iných dospelých alebo detí. Aj keď sa rozhodol zle, nemôžete ho potrestať – musíte mu to vysvetliť. O to viac si treba uvedomiť, že deťom by ste nemali nič zakazovať, aby ste ich netraumatizovali do konca života.
Čo by sa dieťaťu nemalo zakazovať za žiadnych okolností
Dnešní rodičia si pravdepodobne veľmi dobre pamätajú, ako boli vychovávaní. Málokto sa môže pochváliť tým, čo videl a počul v detstve – spravidla sme vyrastali v ťažkých podmienkach. Teraz sa svet zmenil a rôzni psychológovia sa krížom-krážom radia, čo sa s deťmi môže a čo nie, ako sa treba a netreba správať. Ak chcete byť pre svoje dieťa autoritou, pamätajte na to, za čo by ste deti nemali trestať a čo by ste im nemali zakazovať.
Spýtajte sa na .
Sú rodičia, ktorých rozčuľuje neustále „prečo“ z úst dieťaťa, hnevajú sa – dieťa si potom myslí, že sa nesmie pýtať. V skutočnosti sa radšej obrňte trpezlivosťou, pretože deti sa pýtajú na všetko po poriadku nie preto, že by vás chceli nahnevať, ale preto, že sú na tomto svete prvýkrát, všetko okolo je pre nich zaujímavé a nepochopiteľné.
Byť nezávislý
Nie každý chápe, prečo by dieťa nemalo mať zakázané umývať riad, zametať podlahu alebo si samo vyberať oblečenie. Faktom je, že chlapec alebo dievča, ktoré sa od útleho veku naučí robiť niečo samostatne, bude ďalej ľahšie zvládať iné úlohy. Ak budete všetko robiť sami, bez toho, aby ste dieťa pustili aj k jednoduchým veciam, nebude schopné spoznávať svet, robiť chyby a niečo sa naučiť.
Odmietnite
Na detských ihriskách môžete často vidieť deti, ktoré si navzájom pýtajú hračky, a rodičia toto správanie všemožne podporujú. Ak zrazu niečie dieťa odmietne dať svoju hračku inému dieťaťu, mama a otec za to vynadajú. Takto sa to nerobí, ale môžete sa skúsiť vžiť do situácie dieťaťa. Nechcete sa niekedy s niekým podeliť o to, čo je vám drahé? Prečo by to malo robiť vaše dieťa? Zachovajte rovnováhu – vysvetlite synovi alebo dcére, že deliť sa s druhými je potrebné, chamtivosť je zlá, ale ak nechce, má na to právo.
Plač
Jedna z najobľúbenejších otázok psychológom znie takto – rodičia nechápu, prečo nemôžete dieťaťu zakázať plakať. Spravidla sa to týka synov, veď „muži predsa neplačú“. Takéto stanovisko je však veľmi tenký ľad. Riskujete, že v dieťati potlačíte emócie, tie sa potom nahromadia a prejavia sa iným spôsobom. Ako presne a kedy – to nikto nevie. Nechajte malého človeka cítiť a prežívať, ak spadol a bolí ho to fyzicky alebo sa urazil a bolí ho to morálne – nechajte ho plakať.
Udržiavanie tajomstiev pred rodičmi
Dospievanie je náročný proces, pretože vaše dieťa pred vami postupne začína mať tajomstvá. Mnohé mamy a otcovia sa v snahe chrániť svoje deti snažia vyvíjať nátlak a vyžadovať transparentnosť vo vzťahoch. To nepomáha úrovni dôvery – čím viac budete dieťaťu „uťahovať obojok“ – tým skôr si bude chcieť obojok strhnúť a úplne sa od agresora dištancovať. V takomto prípade vy.
Hnev a nevraživosť
Každý má zlé dni, deti nie sú výnimkou. Samozrejme, každý z nás by chcel žiť v ideálnom svete, kde nikto nikdy neplače, nikdy nie je unavený, nikdy sa nerozčuľuje a kde na oblohe svietia dúhy a okolo cválajú ružové poníky. V skutočnom živote to tak nikdy nie je – dospelý aj dieťa môžu prežívať negatívne emócie.
Otázkou je, ako ich prežívate a čo učíte svoje deti. Je normálne cítiť s niečím nespokojnosť, ale nie je normálne, ak ju vyjadrujete napríklad násilím. Vtedy nie je vašou úlohou potláčať v dieťati negativitu, ale naučiť ho, ako sa s ňou vyrovnať.
